Udržateľnosť je termín, ktorý v dnešnej dobe vyskakuje na nás zo všetkých strán, niekedy len ako marketingový ťah a vo veľa prípadoch už i ako dobre navrhnuté riešenia, či rady ako zmeniť naše návyky tak, aby sme si uvedomovali dôsledky nášho života na nás aj na prostredie v ktorom žijeme.
Udržateľný život môže mať nekonečne veľa podôb a svojim spôsobom, každý z nás môže žiť udržateľne vo veľa oblastiach, bez toho aby nad tým vôbec premýšľal, veď napr. nákup sezónnych potravín, alebo triedenie odpadu je pre mnohých samozrejmosť. Niekedy nás k udržateľným riešeniam donútia okolnosti, keď kvôli kožným problémom napr. obmedzíme používanie drogérie, inokedy nás k nim nakopne nespokojnosť s tým, ako sa cítime, či ako vyzerá naša domácnosť …alebo nás k udržateľnejšiemu životu niekto inšpiruje.
Pre mňa je to životný štýl, ktorý ma už pár rokov sprevádza vo všetkých aspektoch života a núti ma k tomu, aby som sama prevzala zodpovednosť za svoj život a tvorila si ho, tak aby to bolo v súlade s mojimi hodnotami, bez ohľadu na to, čo sa berie ako spoločenská norma. Učí ma žiť ako súčasť celku a spoluvytvárať ho tak, aby nám tu všetkým bolo spolu dobre a aby tu po nás bolo dobre aj našim deťom.
Veľakrát je to o prekračovaní komfortnej zóny, časovo náročnejších, či komplikovanejších riešeniach, ktoré mi v konečnom dôsledku otvorili dvere k tomu, ako žiť vedomejší a kvalitnejší život na všetkých jeho úrovniach.
Ako mi udržateľnosť zmenila život a čo môže priniesť aj vám?
Minimalismus - menej vecí, menej starostí
Udržateľnosť je pre mňa úzko spojená s minimalismom. Čím menej toho máme, tým menej menej miesta potrebujeme, menej vecí upratujeme, menej prekladáme a menej vyhadzujeme.
Život s dětmi v malom byte ma naučil naozaj prehodnocovať, čo si v domácnosti nechám a čo mi stojí za to, aby som tomu ešte niekedy věnovala čas i kúsok z toho malého priestoru, v ktorom sa cení každé voľné miesto v skrini. Prekladanie vecí z gauča na posteľ a naopak nepatrí medzi činnosti, ktoré by ma naplňovali a preto pravidelne triedim a posúvam ďalej to, čo nepotrebujeme alebo už nám nerobí radosť niekomu inému, kto ich využije, pomôžu mu, alebo ho potešia.
Vlastniť menej vecí pre mňa osobne znamená nielen viac miesta doma, ale aj v mysli. Som člověk, ktorému sa hlava zastaví len málokedy, stále premýšľam, vymýšľam, plánujem a preto, čím menej toho okolo seba mám alebo mám potrebu mať, tým mám väčší mentálny priestor na to, aby moje myšlienky smerovali k tomu, čo je pre mňa dôležité, čo ma baví a čomu sa chcem venovať. Žiadne zbytočné odbočky k pseudopotrebám konzumnej spoločnosti, ktoré na nás číhajú zo všetkých strán.
Čím menej vecí doma mám, tým viac si uvedomujem ako málo stačí k spokojnému životu, v ktorom mi nič nechýba. A keď niečo naozaj potrebujem, väčšinou si to ku mne cestu nájde aj samo.
Radosť z toho, čo všetko máme
Menej vecí, či zážitkov neznamená, že nám niečo uniká, práve naopak. Umožňuje nám to vidieť to, čo už máme, byť za to vďační a radovať sa z každodenných maličkostí, ktoré nám robia život krajším.
Mňa vždy poteší, keď si môžem vychutnať obed z obľúbenej misky aj to, že si môžem s láskou navariť, to na čo mám chuť, odtrhnúť si bylinky na balkóne, vychutnať si chvíľku kedy je doma upratané, či si s deťmi čarbať na šmiráky pastelkami, ktoré pamätajú ešte moje detstvo.
Lebo častokrát nejde o to, čo máme, ale ako k tomu pristupujeme, ako si to vážime a či máme pohár poloplný, alebo poloprázdny. Veď aj rolka z toaleťáku, kúsok špagátu, či prázdna krabica môže byť odpadom, alebo príležitosťou si s deťmi niečo pekné vyrobiť.
Šetrenie peňaženky aj času
Áno, jeden z pragmatických dôvodov, prečo žiť udržateľnejšie aj pre mňa je, že takmer všetky skutočne udržateľné riešenia šetria okrem prírody aj naše zdroje. Nákupy z druhej ruky za zlomok ceny nových vecí, obmedzenie drogérie na pár základných čističov, umývanie sa len vodou, používanie MHD, bicykla alebo vlastných nôh namiesto auta, sezónne nakupovanie potravín, obmedzenie mäsových, či mliečnych výrobkov, domáce varenie, zdieľanie a požičiavanie náradia alebo turistického vybavenia…
Čím viac udržateľnosti v bežnom živote, tým viac ušetrených peniažkov, ktoré sa dajú potom použiť na veci, ktoré mi dávajú zmysel alebo investovať napr. do kvalitnejších potravín, barefoot topánok, podpory lokálnej výroby, zdravších materiálov pri zariaďovaní domova… alebo na zážitky. Aj keď aj tam platí, že tie najlepšie sú väčšinou zadarmo.
Príležitosť pre kreatívne riešenia
Veci nám majú slúžiť, ale čo ak doslúžia? Opravujete a skúšate im dať ešte šancu, či vyhadzujete a radšej kúpite nové?
Mňa baví viac tá druhá možnosť. Vždy sa snažím o to, aby som to, čo už mám využila naplno. Vymýšľam, ako ich ešte ďalej využiť alebo si k oprave zavolám Lukyho, ktorý je predsalen viac technický typ než ja. Oblečenie, ktoré už nie je vhodné na darovanie recyklujem napr. na detské utierky na zadoček, odličovacie tampóny, využívam ďalej ako handričku na čistenie, dierky zašívam a celkovo sa veciam snažím nájsť ešte využitie pre tým ako skončia v koši.
Častokrát je to dobrý tréning kreativity a vlastne ma to takto baví. Mať kvetináč z prasknutého hrnčeka, stojan na zubné kefky z hrnčeka s obitým uškom, koreničky z pohárov z detskej výživy, vianočné ozdoby zo starého svetra, či boxy na ponožky zo starých džínsov…Udržateľnejšie znamená žiť tvorivejšie.
Jednoduchší život
Kto by si chcel komplikovať život, že? Zavádzanie udržateľnosti do bežného života sa môže zdať ako niečo navyše, na čo teraz, popri ostatných povinnostiach, nie je čas, nechce sa nám meniť zabehnuté chodníčky, zvykať si na používanie nových vecí, alebo naopak venovať čas tomu, aby sme si od používania niektorých vecí odvykali a utriedili si domácnosť a nastavili jej fungovanie v novom „udržateľnejšom šate“.
Lenže, raz venovaná energia a zameranie sa na aspoň pár vecí, ktoré zmeníme na tie udržateľnejšie sa nám mnohonásobne vráti v kvalite života a navyše zistíme ako sa nám i maličkosťami postupne zjednoduší život.
Od úplne drobných zmien ako je
- používanie látkových tašiek (a menej tých plastových, ktoré buď odložíte na ďalšie použitie, alebo rovno hodíte do koša a musíte ich opakovane vynášať)
až po zásadnejšie veci ako je
- nahradenie chemických čistiacich prostriedkov octom, sódou a prípadne perkarbonátom sodným,
- vzdušný šatník, v ktorom je len to, čo radi nosíme a
- nakupovanie len toho, čo skutočne potrebujeme.
Čím menej toho potrebujeme, tým sme v konečnom dôsledku šťastnejší, lebo zistíme, že všetko, čo potrebujeme už dávno máme.
Prichádza to postupne, ale stojí to za to.
Byť a žiť v súlade s prírodou
K tomuto bodu som prišla až po niekoľkých rokoch môjho udržateľnejšieho života a teraz ho vnímam ako to, čo tomu dáva najväčší zmysel. Z miesta, kam som si chodievala ako kaviarenský povalač občas oddýchnuť a vedela som o nej veľmi málo, sa stala príroda pre mňa zdrojom nekonečných možností, inšpirácie a energie.
Žiť udržateľnejší život v súlade s prírodou neznamená, že musíme opustiť všetky výdobytky modernej doby, presťahujeme sa do lesa a budeme žuť len byliny. Príroda je tu pre nás a už teraz sme všetci jej súčasťou. Čím viac sa budeme približovať a vnímať ju okolo seba, tým viac sa naladíme na jej premenlivosť i samy na seba a budeme schopni vnímať všetky tie dary ktoré nám počas roka ponúka.
Verím, že to, čo potrebujeme, nájdeme v prírode, len sa treba nechať viesť.
Okrem pokoja a ticha, je to obrovský zdroj výživy pre naše telo aj dušu a pokiaľ sa jej darom budeme postupne otvárať, zistíme, že máme dennodenne v biokvalite a úplne zadarmo samé superpotraviny.
Veď taká žihľava obsahuje 3x viac železa ako špenát a tomu, ako nás dokáže čerstvo odtrhnutá púpava na jar vyživiť sa nevyrovná žiadny umelo vytvorený doplnok stravy.
A čisto pragmaticky, počas roka neustále niečo rastie a spracovávanie je len ďalšou príležitosťou k tomu, aby sme zapojili tvorivosť, prekvapili naše chuťové poháriky, pripravili si lokálne zásoby plná zdravia na zimu, či vyzdobili seba alebo náš domov.
Spomalenie v živote a vnímanie okamžikov, premenlivosti a každodennosti
Cez udržateľnosť ma to akosi prirodzene priviedlo k spomaleniu v živote. Zo života, v ktorom som veľké množstvo času venovala povinnostiam, plánom a neustálym aktivitám a aj popri deťoch pracovala, som poľavila. Nebolo to pre mňa udržateľné ani to neprinášalo dlhodobú spokojnosť. Na jednej strane som ho milovala, na druhej strane som cítila, že čím ďalej, tým viac potrebujem byť v tichu, v prírode, vypnúť hlavu a len sa kochať.
Krása a radosť zo života spočíva v tom, ako žijeme každým dňom. Nie povinnosťami, ale každodennými radosťami. Naučila som sa nechať sa hýčkať tým, čo nás každý deň obklopuje, či už doma, alebo vonku. Veď aj prechádzka tými istými miestami je zakaždým iná, obloha každý deň jedinečná a chvíľka osamote v lese, či na gauči na nezaplatenie.
Spoluvytváranie lepšieho prostredia okolo nás
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Jedným z dôvodov, ktoré ma k udržateľnosti priviedli, bola zodpovednosť, za to, ako žijeme. Vadilo mi enormné množstvo plastov okolo nás, veľa zbytočných vecí, ktoré nás obklopujú a sú už pri výrobe predurčené byť veľmi skoro odpadom, od lacných detských hračiek, nekvalitného oblečenia, cez rôzne reklamné predmety až po príslušenstvo do domácnosti, ktoré veľakrát len zaberá miesto a chytá na seba prach.
Nechápala som, na čo je niekomu palacinkovač, elektrický krájač cibule alebo prečo si niekto kupuje tričko, ktoré už v obchode vyzerá tak, že po prvom opraní bude vhodné akurát na handru? A takisto som nechápala, prečo sa všetky tie veci vôbec vyrábajú, veď zachvíľku tu budeme zasypaní odpadkami a bez čerstvého vzduchu. Bolo mi jasné, že to podporovať nechcem a bolo mi jasné, že, keď chcem zmeniť to, ako sa žije okolo mňa, musím zmeniť najskôr to, ako žijem ja.
Po pár rokoch, v ktorých sa snažím približovať k tomu, aby som v mojom živote neplytvala zdrojmi, chránila to, čo už máme, premýšľala nad tým, čo si do domácnosti chcem ťahať a ako pristupujem k tomu, čo už mám, som zistila, že to, že pomáhame planéte je vlastne vedľajší produkt toho, že v prvom rade skvalitňujeme život sebe a svojim blízkym.
Udržateľnosť je cesta....
… cesta, ktorá má vedie k tomu, čo je pre mňa naozaj podstatné, ukazuje mi nové možnosti a otvára mi obzory v tom, aký jednoduchý život môže byť, keď začneme vnímať to, čo je pre nás prirodzené. Je to život, ktorý je plný jednoduchosti a slobody môcť sa rozhodnúť čo ešte k životu potrebujem a s radosťou si to dovoliť a vypustiť to, čo už je pre mňa zbytočné z môjho priestoru, myšlienok a času.
Vďaka tejto mojej udržateľnej ceste som si uvedomila, ako veľmi je dôležité žiť udržateľne hlavne k sebe. Nedržať sa dogiem, nechcieť robiť všetko na 100%, vedieť si vždy určiť priority a vybrať si, čo ešte v danej chvíli zvládnem a čo už bude nad môj limit a žiť. Neriešiť pár jednorázových plienok, keď je pokazená pračka, nerútiť sa z toho, že máme doma stále nejaký plastový odpad, alebo, že chodím pre Timiho do škôlky stále často autom, lebo je to jednoduchšie, keď musím skĺbiť cestu so Zojkiným režimom a inými povinnosťami.
Udržateľnosť ma naučila vnímať premenlivosť, vedieť si nájsť a udržať balans a byť v pohode s tým ako a čo aktuálne žijem. Teším sa z toho, keď mi balík jednorázoviek vydrží celý mesiac, máme krásny výlet cestou zo škôlky po poznaných aj nepoznaných zákutiach mesta, z toho, koľko sa mi podarilo si pre nás dopestovať aj z toho, že deti zjedia vege večeru a ešte si aj vypýtajú dupľu.
Zároveň ale viem, že žiť udržateľnejšie sa dá vždy a za každých podmienok. V prírode aj v živote je všetko len obdobie a čo nejde teraz, sa môže podariť neskôr, alebo sa to vykompenzuje v inej oblasti. Stačí sa len držať udržateľného smeru 🙂
Baví ma nachádzať jednoduché a hravé cesty k životu v súlade s prírodou a v súlade s nami. Rada inšpirujem ľudí k zmenám tak, aby krôčik po krôčku objavovali bohatstvo, ktoré nám príroda zdarma ponúka, v kuchyni aj mimo nej, a vďaka nemu si tak do života priniesli radosť, hojnosť, jednoduchosť aj kúsok sebestačnosti.
Viac o mne sa dozviete tu